SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Aktuality KPU Nitra

5. decembra 2016

Obnovený bude nitriansky pomník padlým v I. svetovej vojne

Pomník padlým v I. svetovej vojne, stojaci v nitrianskom Mestskom parku na Sihoti, bol odhalený 29. septembra 1918, teda ešte v čase prebiehajúcich bojov a riadnej existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie. Financie na jeden z prvých pomníkov svojho druhu získala Nitrianska župa z verejnej zbierky. Pomník, no predovšetkým súsošie v jeho vrchole, v r. 1917 – 1918 navrhol a následne realizoval svetoznámy sochár uhorského pôvodu Alexander Finta (1881 – 1958). Po tom, ako sa talentovaný mladík vyučil umeniu v Budapešti, získal skúsenosti vo Florencii u Adolfa Hildebranda a v Paríži u Augusta Rodina. Pri stvárňovaní sochy v mramore podľa hlineného modelu majstrovi pomáhal aj o niečo mladší Július Bartfay (1888 – 1979). Sochári sa ako vojaci spoznali v nitrianskych kasárňach, kam sa Finta dostal ako ranený na balkánskom fronte. Na umelecké stvárnenie požadovanej témy dohliadala a organizáciu výstavby pomníka zabezpečovala komisia. Predsedom bol vtedajší hlavný župan Július Jánoky-Madocsány. Patronát nad výstavbou pomníka prevzal nitriansky biskup Viliam Batthyány. Realisticky stvárnené súsošie zachytáva moment, keď Spasiteľ do náručia zachytáva chabnúce telo umierajúceho vojaka, ktorý svoj život obetoval za kresťanskú vlasť. Téma Krista prijímajúceho dušu hrdinského vojaka sa stala jednou z najpreferovanejších v rámci povojnovej pomníkovej tvorby v teritóriu zaniknutého Uhorského kráľovstva.
Alexander Finta už predtým na území dnešného Slovenska vytvoril aj pomníky padlým v Piešťanoch a v Malženiciach. Po vzniku Maďarskej republiky v r. 1919 emigroval do Brazílie, kde žil a tvoril v meste Rio de Janeiro. V r. 1924 odišiel do Spojených štátov amerických, kde popri svojej čisto umeleckej tvorbe pracoval aj pre filmovú spoločnosť 20th Century Fox. Jeho sochárske práce sú hodnotou uchovávanou v zbierkach inštitúcií ako Magyar Nemzeti Galéria v  Budapešti alebo Metropolitan Museum v New Yorku.
Obnovu jeho nitrianskeho diela inicioval vlastník Mesto Nitra. Posledne bol pomník obnovovaný v r. 1998 – 1999.

Celkový pohľad na nitrianský pomník padlým v I. svetovej vojne Detail súsošia nitrianského pomníku padlým v I. svetovej vojne Časť nápisu na nitrianskom pomníku padlým v I. svetovej vojne Časť nápisu na nitrianskom pomníku padlým v I. svetovej vojne
  

Nové stredoveké nálezy v Kostole Narodenia Panny Márie v Krušovciach

V rokoch 2014-2015 bol na kostole realizovaný pamiatkový reštaurátorský výskum Mgr. art. Petrom Koreňom a Mgr.art. Martinom Mikulášom v súčinnosti s architektonicko-historickým, vykonaným Ing.arch. Martinom Bónom PhD. Výskumy priniesli nové nálezy, ktoré výraznou mierou doplnili poznatky o sakrálnom umení Slovenska.

 
KPU-NR_Ladislav_legendaKPU-NR_Sv-StanislavKPU-NR_Prosebnik

KPU-NR_Roman_obl_vlysKPU-NR_portalKPU-NR_Klas_murivo 
Pôvodne románsky, tehlový dvojvežový kostol postavený pravdepodobne v roku 1240, upravený v jednotlivých vývojových stavebných etapách, si zachoval pôvodnú románsku hmotu, v interiéri s dominantným barokovým výrazom. Barokovým zaklenutím sa známe nástenné maľby s postavou sv. Mikuláša a románske okenné otvory, objavené v 60. rokoch 20. storočia, stali súčasťou podkrovného priestoru kostola. Najnovšie reštaurátorské výskumy odkryli a identifikovali v tomto priestore ďalšie postavy: sv. Dorotu, sv. Stanislava a postavu prosebníka. Pokračovaním výskumu v interiéri kostola boli odkryté fragmenty neskororománskej fresky Ukrižovania, neskorogotickej freskovej výzdoby južnej steny lode a gotická fresková výzdoba svätyne tvorená radom apoštolov v životnej veľkosti.

Najvýznamnejším nálezom, v impozantnej ploche a kvalite zachovania, je gotická fresková výzdoba Ladislavskej legendy na severnej stene kostola. Na území západného Slovenska je tento námet vzácny a v zistenom rozsahu a kvalite freskovej maľby jediný. Medzi ďalšie nálezy patrí: románske nikové pastofórium, románska panská empora s hlavicou nosného stĺpa, gotické okná, klasové kladenie muriva, románske trifóriá a bifóriá, románsky oblúčkový vlys a lizénové pásy, stredoveký kamenný portál, románske škárované neomietané murivo, gotické omietkové povrchy, fragment barokových slnečných hodín, signatúra realizátorov barokového oltára a oltárneho obrazu. V nasledujúcom období je plánovaná obnova kostola s analytickou metódou prezentácie vybratých nálezov.

Objav románskej stavebnej etapy Kostola sv. Martina v Hontianskej Vrbici

Kostol sv. Martina v Hontianskej Vrbici je známy predovšetkým svojou najstaršou zachovanou časťou – neskorogotickou svätyňou s vonkajšími opornými piliermi a výklenkovým pastofóriom, s čím korešponduje aj tradične uvádzaná doba jeho výstavby, kladená medzi roky 1423–1442. V súvislosti so statickými poruchami stavby a nevyhnutnosťou vykonania statického a inžiniersko-geologického prieskumu bol v rokoch 2014 a 2015 v interiéri a exteriéri kostola uskutočnený sondážny archeologický výskum (Archeologický ústav SAV Nitra - PhDr. E. Fottová a Mgr. P. Smetanová), doplnený o architektonicko-historický výskum (Ing. Arch. M. Bóna, PhD., Ing. M. Matejka) a geofyzikálny prieskum (Doc. RNDr. Ján Tirpák, CSc.).

KPU-NR_kostol_Hontianska_VrbicaKPU-NR_roman-apsidaKPU-NR_roman-apsida
 
Archeologický výskum odkryl v interiéri základové a len čiastočne zachované nadzákladové murivá staršieho zaniknutého románskeho kostola, pričom nadzákladové murivo bolo postavené z opracovaných tufových kvádrov. Vonkajšie pôdorysné rozmery románskej lode sú 7,5  x 4,1 m a vonkajší priemer trištvrte valcovej apsidy je 5,3 m. V apside boli zistené dve úrovne románskych podláh. Architektonicko-historický výskum datoval túto najstaršiu stavebnú etapu do 13. storočia. O čosi neskôr bol kostol rozšírený o južnú prístavbu, korešpondujúcu s mladšou románskou podlahou. Pôdorysné rozmery tejto mladšej stavebnej etapy nie sú zatiaľ známe. Románsky kostol zanikol najneskôr v priebehu 14. až 1. polovice 15. storočia, kedy boli nadzemné časti jeho murív takmer kompletne rozobraté a na jeho mieste bol postavený väčší gotický kostol.
 
Pamiatkové výskumy budú vďaka podpore programu MK SR „Obnovme si svoj dom“ pokračovať aj v roku 2016. 
 

2014

Katedrála sv. Emeráma – Nitra hrad, nález stredovekej nástennej maľby.
V dolnom kostole katedrály bola pri reštaurovaní barokového interiéru vo februári 2012 odkrytá stredoveká nástenná maľba na východnej stene po stranách ranobarokového oltára Snímania z kríža. Výnimočnosť nálezu ako i predpokladaný rozsah a stav zachovania boli dôvodom na doskúmanie. Po demontáži oltára bola odkrytá rozsiahla gotická freska Smrť a Korunovanie Panny Márie s malými poškodeniami po kotveniach oltára a v súčasnosti je predmetom reštaurovania.

Katedrála sv. Emeráma – Nitra hrad, nález stredovekej nástennej maľby

Katedrála sv. Emeráma – Nitra hrad, nález kovovej schránky.
Pri premiestňovaní oltára Snímania z kríža z dôvodu nálezu stredovekej nástennej maľby sa v hmote podstavca obetného stola (stipes) našla malá kovová schránka, uložená v murovanom úzkom otvore, prekrytom tehlami, drevenou konštrukciou a oltárnou menzou. Schránka je previazaná tkaninou s biskupskou pečaťou. Z doterajších zistení je zrejmé, že obsahuje historické listiny. K úplnému vyhodnoteniu nálezu sa bude možné vyjadriť po podrobnom reštaurátorskom preskúmaní.

Katedrála sv. Emeráma – Nitra hrad, nález kovovej schránky v hmote podstavca obetného stola  Katedrála sv. Emeráma – Nitra hrad, nález kovovej schránky v porovnaní s mierkou

Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Ilija, kostol sv. Egídia – detail románskeho portálu