SlovenskyEnglish RSS - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky RSS - Elektronická úradná tabuľa

Aktuality KPU Bratislava

2. marca 2017
Obnova Pálffyovského kaštieľa v Budmericiach

 

V roku 2016 bola ukončená obnova Pálffyovského kaštieľa v Budmericiach. Kaštieľ bol od 50.-tych rokov 20.storočia dlhodobo užívaný pre Spolok slovenských spisovateľov, pre tento účel bol aj v interiéroch adaptovaný. V súčasnosti, po obnove, ktorú financovalo Ministerstvo kultúry SR je jeho účelovým zariadením. Obnova vykonaná v rokoch 2014 – 2016 bola zameraná nielen na celkovú obnovu interiérov a sfunkčnenie budovy, ale i na komplexnú obnovu fasád. Práve pre túto obnovu bol kaštieľ nominovaný v súťaži Challenge 66 na Európsku fasádu roka. Medzinárodná súťaž vyvrcholila 2. júna 2016 slávnostným galavečerom v Madride, kde Slovensko bolo najviac oceňovanou krajinou z hľadiska úrovne špecializovaných prác v stavebníctve. Kaštieľ je v správe SNM - Múzea Červený kameň a je sprístupnený verejnosti v určených návštevných hodinách.

Budmerice1.jpg Budmerice2.jpg Budmerice3.jpg

 
 
Bratislava, Záhorská Bystrica - objav sídliskových objektov zo záveru eneolitu
– neskorej doby kamennej


Počas plánovanej výstavby obytného súboru WEST PARK I. v mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica bolo počas archeologického výskumu objavených  a identifikovaných viac ako 50 sídliskových objektov - najmä jamy, ale aj sídliskové chaty a pec.

Objekty je možné datovať neskorej doby kamennej - do obdobia záveru eneolitu (2500 - 1900 pnl) a doby železnej – halštatskej (750 - 350 pnl).

Počas výskumu bola systematicky odoberaná aj výplň z objektov pre archeobotanický rozbor. Archeologický výskum viedlo Slovenské národné múzeum - Archeologické múzeum.

Na území Záhorskej Bystrice evidujeme významnú koncentráciu archeologických lokalít. Známe je osídlenie z obdobia neolitu, eneolitu, doby rímskej, laténskej. Neďaleko tejto výstavby v polohe Krče a Boháčky je významné polykultúrne osídlenie od čias staršieho neolitu až do obdobia včasného stredoveku.

Príkladnou súčinnosťou investora a oprávnenej osoby – archeológa bola dôkladne preskúmaná plocha s archeologickými situáciami.

 
Zahorska_Bystrica_archeolog-vyskum Zahorska_Bystrica_archeolog-vyskum Zahorska_Bystrica_archeolog-vyskum
Zahorska_Bystrica_archeolog-vyskum
 
Slávnostné stretnutie pri príležitosti zreštaurovania fasády Mirbachovho paláca
 
Slávnostné stretnutie pri príležitosti zreštaurovania fasády Mirbachovho paláca sa uskutoční vo štvrtok 6. októbra 2016 o 10:00 na Františkánskom námestí 11 za osobnej účasti primátora hlavného mesta SR Bratislavy Iva Nesrovnala.

MIRBACHOV PALÁC patrí k najzachovanejšej pôvodnej architektúre starého Prešporka. Rokokový klenot postavený na mieste starej zástavby, ktorá sa spomína už v roku 1459 ako CURIA CIVITATIS alebo WEITE HOF.
 
Ako prvý majiteľ je zaznamenaný gróf Imre Csáky (1781 – 1813) a do začiatku 20. storočia mal palác ďalších piatich vlastníkov. Predposledným bol v rokoch 1908 – 1916 gróf Koloman Nyáry, ktorého mohutný a krásny rodový erb je ozdobou tympanónu v hornej strednej časti fasády. Posledným majiteľom paláca bol gróf Dr. Emil Mirbach. Po dejinných turbulenciách – rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik ČSR, obdobie Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny a následne obnova ČSR – prechádza palác v máji 1948 definitívne do vlastníctva mesta Bratislavy, ktoré v ňom v roku 1975 zriadilo Galériu mesta Bratislavy.
 
Prevzatie predsedníctva v Rade Európy Slovenskou republikou 1.júna 2016 znamenalo aj záväzok hostiteľskej krajiny pripraviť pre účastníkov nespočetne mnoho stretnutí  na pôde Bratislavy počas šiestich mesiacov. Štandardné prostredie, kam sa aj po skončení slovenského angažmá  v tejto zodpovednej vedúcej pozícii budú ich účastníci radi vracať.
Štát našiel potrebné financie a mesto ich proporčne vyčlenilo pre opravu a obnovu  komunikácií, výsadbu zelene a vynovenie vzhľadu mnohých budov. Mirbachov palác – rokokový klenot s vysokou mierou zachovania  pôvodných prvkov v exteriéri aj interiéri  na Františkánskom námestí, srdci mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava, Staré Mesto  – sa stal jednou z nich.
 
 
Mirbachov palac pred restaurovanimMirbachov palac po restaurovanim 
 
 
 
Objav murovanej konštrukcie na Štefánikovej ulici v Pezinku

Počas plánovanej rekonštrukcie chodníka na ulici M. R. Štefánika bola odkrytá tehlová murovaná konštrukcia identifikovaná ako zaniknutý predsunutý vchod do pivnice do budovy Malokarpatského múzea. Murivo bolo začistené a zdokumentované archeológmi Malokarpatského múzea v Pezinku (L. Choma Soročinová, J. Vavák). Objavený a identifikovaný bol strieborný rakúsky fenig cisára Ferdinanda I. Habsburského  z roku 1531. Minca sa našla nezvyčajne priamo v maltovom pojive objaveného muriva. Výstavba predsunutého vchodu je týmto nečakaným nálezom datovaná do priebehu 16. storočia (po roku 1531). Tehlový múr je dočasne prekrytý dlažbou a čaká na rozhodnutie vlastníka o jeho ďalšom prípadnom prezentovaní verejnosti.
http://www.muzeumpezinok.sk/sk/aktuality-/necakany-objav
 
KPU_BA_05_04  KPU_BA_05_05
 
Obchodný dom Hurbanovo nám. č. 6 v Bratislave

1_BA_Hurban_obchod_dom 1_BA_Hurban_obchod_dom 1_BA_Hurban_obchod_dom

Objekt obchodného domu na Hurbanovom námestí 6 bol postavený v roku 1930 podľa projektu Vladimíra Karfíka pre spoločnosť Baťa, výstavba bola ukončená v roku 1931. Z konštrukčného hľadiska je obchodný dom železobetónovým skeletom, realizovaným do železného debnenia, obklady boli konštruované zo skla, okná a zárubne boli prevažne oceľové. Výraznejšími zmenami prešiel objekt v rokoch 1988-1990, kedy bola realizovaná rekonštrukcia objektu. Pri rekonštrukcii došlo k viacerým zmenám. Pôvodné oceľové okná a výklady sa vymenili za atypické hliníkové konštrukcie podľa tvaru pôvodných. Omietkové parapety boli nahradené kamenným obkladom so zdrsneným povrchom, existujúci travertínový sokel bol nahradený kamenným obkladom v tmavšom tóne. Nová vertikálna komunikácia bola riešená formou prístavby na juhozápadnej fasáde objektu smerom do Vodnej priekopy, prebiehajúcej do výšky 1.poschodia. Objekt bol vyhlásený za pamiatku v roku 2000.

V súvislosti s novým využitím objektu obchodného domu Baťa bola novými vlastníkmi predložená požiadavka na vybudovanie letnej terasy na streche zníženej časti objektu orientovanej do nárožia Hurbanovho námestia a Michalskej ulice. K zámeru prestrešenia terasy KPÚ BA vydal dňa 08.02.2007 rozhodnutie, v ktorom bola stanovená podmienka:  „Navrhované dočasné prekrytie terasy uvedenej pamiatky bude vlastník na predmetnú stavbu uplatňovať/montovať len v sezóne od 1.mája do 30.septembra počas nasledujúcich piatich rokov, najneskôr do 30.septembra 2012. Po uplynutí stanovenej lehoty dočasného užívania tohto prestrešenia NKP uvedie vlastník dotknuté časti predmetnej pamiatky do stavu pred jeho namontovaním.“ KPÚ BA nepovažoval navrhované prestrešenie terasy 2.NP uvedenej pamiatky z dlhodobého hľadiska za vhodné a podmienku dočasného a sezónneho užívania tohto prestrešenia stanovil v záujme trvalého zachovania  pôvodného architektonického a urbanistického výrazu predmetnej NKP. Po uplynutí stanovenej lehoty KPÚ BA vydal výzvu na nápravu veci, nakoľko dočasné prekrytie terasy nebolo v období po 30.septembri 2012 demontované a bolo na terase umiestnené trvalo. V danej veci nebola dosiahnutá náprava, vlastník nerešpektoval výzvu KPÚ BA, preto KPÚ BA opakovane vyzýval na odstránenie prestrešenia a zároveň začal priestupkové konanie voči vlastníkovi objektu, z dôvodu nesplnenia podmienok rozhodnutia KPÚ BA a nedodržania termínu vo výzvach na odstránenie.

KPÚ BA v spolupráci s Oddelením územného rozhodovania a stavebného poriadku mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, ktoré vydalo na základe podkladov od KPÚ BA rozhodnutie o odstránení stavby, dosiahol nápravu a prestrešenie terasy bolo začiatkom roka 2016 odstránené.

 

Stránkové hodiny PÚ SR centrum:

Pondelok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda
8:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Podateľňa:
každý pracovný deň
8:00 - 15:00

Archív:
Pondelok až štvrtok
8:00 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:00 - 12:00

Knižnica:
Pondelok až štvrtok
8:30 - 12:00 13:00 - 15:00 Piatok
8:30 - 12:00
Ilija, kostol sv. Egídia – detail románskeho portálu