Kaštiele - popisy
Budmerice - kaštieľ
Kaštieľ sa nachádza v parku pred obcou, ktorá bola v minulosti poddanskou obcou hradu Červený Kameň. Historizujúcu stavbu dal v roku 1889 postavil Ján Pálffy ml., v roku 1946 bola upravovaná, pamiatková obnova bola ukončená v r 1986. Architektúra kaštieľa je súborom prvkov viacerých historických období. Hlavná fasáda s ustupujúcim rizalitom je ukončená nad portálom s erbom vysokou vežou. V objekte je Domov slovenských spisovateľov.
BANSKÁ BYSTRICA - Barczyovský kaštieľ
Kaštieľ stojí na okraji bývalého mestečka Radvaň. Bol postavený v roku 1667 ako neskororenesančná dvojpodlažná, dvojkrídlová budova na pôdoryse tvaru „L“. Vonkajšie fasády kaštieľa sú jednoduché, bohatšie členená je len vstupná fasáda s dvomi podlažiami oblúkových arkád. V prízemí sú štyri pilierové a v poschodí štyri stĺpikové arkády. V miestnostiach sa zachovali pôvodné renesančné klenby. Kaštieľ bol pôvodne obohnaný rozľahlým opevnením, pri ktorého stavbe boli vhodne využité prírodné danosti - svahovitý terén a koryto potoka Malachovka. Z opevnenia sa dodnes zachovala čas» opevňovacích múrov a vstupná budova tvaru L,s bránou zaklenutou lunetovou klenbou. Súčasťou areálu kaštieľa je rozsiahly park v prírodno-krajinárskom slohu z 19. storočia, cez park preteká potok,napájajúci malé jazierko.
BANSKÁ BYSTRICA - Kaštieľ Radvanských
Juraj Radvanský IV, jeden z vodcov protihabsburského stavovského povstania. Z tohto obdobia pochádzajú dve podlažia arkád na nádvorí a rytierska sála s 22-metrovým vyrezávaným trámovým stropom. J. Radvanský založil aj rozsiahlu knižnicu, ktorá v roku 1885 dosiahla 4000 zväzkov. V 19. storočí bolo podľa projektov P. Schwehla ku kaštieľu dostavané empírové štvrté krídlo a park s jazierkom, fontánami. Pri pamiatkovej obnove v rokoch 1956-8 boli v prijímacej tzv. zelenej miestnosti odkryté ranorenesančné nástenné maľby, pochádzajúce z obdobia vzniku kaštieľa. Od konca 50-tych rokov v kaštieli sídli oblastný archív v ktorom je uchovaná i časť knižnice Juraja Radvanského.
BANSKÁ BYSTRICA - Tihanyiovský kaštieľ
Kaštieľ je situovaný v zástavbe na okraji zaniknutého mestečka Radvaň, dnes súčasti Banskej Bystrice. Vznikol v druhej polovici 19. storočia ako pseudoslohová stavba, využívajúca architektonické prvky starších slohových období - renesancie a baroka. Kaštieľ má podobu dvojpodlažnej blokovej budovy postavenej na obdĺžnikovom pôdoryse, s výrazným vstupným a zadným rizalitom. Sedlové strechy majú murované štíty s volútami a oblúčikmi. V 19. storočí bol okolo kaštieľa vytvorený malý park, z ktorého dodnes ostalo zachované iba torzo. Kaštieľ prešiel v 80-tych rokoch 20. storočia rekonštrukciou. Slúži Stredoslovenskému múzeu.
KAŠTIEĽ BERNOLÁKOVO – Esterházyovský kaštieľ
Obec Bernolákovo sa nachádza v západnej časti Podunajskej nížiny asi 15 km od hlavného mesta, listinne je doložená od 13.storočia. Kaštieľ je umiestnený na okraji terasy nad riečkou. Predstavuje monumentálnu barokovú stavbu postavenú pre rod Esterházyovcov architektom J. Fischerom z Erlachu v rokoch 1714-1722. Trojkrídlová budova kaštieľa je poschodová s nárožnými vežami a centrálnou oválnou vežou so zložitým tvarom striech. Vstupná časť je zdôraznená vystupujúcim rizalitom so stĺpikovou balustrádou. Kaštieľ má rozsiahly park s figurálnymi plastikami z 18.storočia, ktorý je dnes upravený a využívaný ako golfové ihrisko.
KAŠTIEĽ BYTČA - Thurzovský kaštieľ
Kaštieľ v Bytči, postavený v r.1571, patrí medzi najznámejšie renesančné stavby na Slovensku. Dal ho postaviť František Thurzo na mieste staršieho stredovekého vodného hradu. Za autora je pokladaný taliansky architekt Kilián z Milána. Kaštieľ je typom pevnostnej, pravidelnej štvorkrídlovej stavby s ústredným arkádovým nádvorím a kruhovými obrannými vežami na vonkajších nárožiach. V strede severného krídla má vysokú vežu so vstupným
portálom a sgrafitovou výzdobou. Nádvorie je zo všetkých strán obkolesené arkádami, v prízemnej časti pilierovými a na poschodí stĺpovými. Takmer vo všetkých miestnostiach prízemia kaštieľa sú zachované pôvodné renesančné klenby. Rozkvet a osudy kaštieľa sú úzko späté s osudmi poprednej feudálnej rodiny Thurzovcov, ktorí vlastnili rozsiahle majetky a celý rad hradov na strednom a severnom Slovensku. Bytča sa stala ich obľúbeným sídlom a strediskom života okolitej šľachty. Bola centrom ideového a umeleckého života v 16. a 17.storočí. Kaštieľ bol v r.1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
DOLNÁ KRUPÁ - Brunswickovský kaštieľ
Výstavba kaštieľa v Dolnej Krupej je spojená s rodinou Brunsvik. Anton Brunsvik v rokoch 1749–1756 postavil prvý kaštieľ v barokovom slohu na mieste dnešného objektu podľa projektov Johanna Baptistu Martinelliho st. Po jeho smrti v r. 1780 sa panstva ujíma Antonov syn Jozef Brunsvik (1750 – 1827). V r. 1792 oslovuje Jána Josefa Talherra s požiadavkou na vypracovanie plánov prestavby kaštieľa. Práce prebiehali do r. 1796. Kaštieľ bol prestavaný a rozšírený na barokovo-klasicistický objekt, zároveň boli vybudované mnohé ďalšie objekty: divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček v záhrade, altánky v parku ap.
Jozef Brunsvik v r. 1813 oslovuje architekta Antona Pia Rigela z Ríma, s poľiadavkou na prebudovanie celého areálu v modernom – klasicistickom štýle. Práce na menších objektoch prebiehali od r. 1813-1819, zároveň sa zakladal rozsiahly, vyše 100 hektárový anglický park podľa projektov belgického záhradného architekta Henryho Nebiena. Práce na kaštieli sa uskutočnili v r. 1822-1828, kedy bol kaštieľ vystavaný do dnešnej podoby. (Pozdĺžna dvojpodlažná budova má po stanách rizality, v strede portikus so schodiskom do anglického parku.) Kaštieľ bol známy bohatými umeleckými zbierkami, knižnicou s tisíckami zväzkov kníh a mimoriadnou obrazovou galériou.
Stručne z ďalšej histórie kaštieľa: v r. 1813 sobášom Henriety Brunsvikovej s Hermanom Chotekom prichádzajú do Krupej Chotekovci; r. 1937 je zbúrané divadlo; r. 1945 po prechode frontu je kaštieľ totálne vyrabovaný; od r. 1946 kaštieľ je pridelený Povereníctvu zdravotníctva, zriaďuje sa v ňom ústav na liečenie tuberkulóznych chorôb; r. 1946 zomiera v Dolnej Krupej posledná grófka – Mária Henrieta Choteková; r. 1947 po pozemkovej reforme je areál kaštieľa rozparcelovaný, ostáva park s dnešnou rozlohou 17 hektárov, mnohé významné objekty boli zbúrané (napr. knižnica, hospodárske budovy ap.); od r. 1949 do r. 1969 v kaštieli ústav pre duševne chorých pacientov; v r. 1969-1978 kaštieľ prestavaný pre potreby novozriadeného Domova slovenských skladateľov; od 1.1.2003 prechádza celý kaštieľ s areálom do správy Slovenského národného múzea. – Hudobného múzea.
Budova divadielka v ktorej účinkoval Ludwig van Beethoven sa nezachovala (bolo zbúrané r. 1937). Vedľa kaštieľa sa nachádza tzv. Beethovenov pavilón, malá rokoková stavba a hospodárske objekty. Dnes je v objekte expozícia SNM – Hudobného múzea ... >> - dokumentujúca osobnosti hudby, ktoré pôsobili na Slovensku.
KAŠTIEĽ HOLÍČ – Habsburgovský kaštieľ
Kaštieľ v Holíči bol postavený okolo r. 1750 v štýle tereziánskeho barokového - klasicizmu na mieste pôvodnej stredovekej, neskôr renesančnej stavby. Baroková prestavba veľkoryso využila pevnostný charakter kaštieľa a včlenila opevnenia do celkového riešenia. Uprostred zväčša zachovaného renesančného obranného systému dnes stojí ústredná rozsiahla obytná stavba kaštieľa s pôdorysom v tvare písmena U, s bočnými krídlami vytvárajúcimi cour d’honneur. V strede dispozície sa nachádza vstup s honosným barokovým schodišťom. V strednej časti fasády vystupuje rizalit zakončený tympanónom z obidvoch strán.
Ku kaštieľu patrí rozsiahly park s dodnes zachovanou alejou, ktorá spája kaštieľ s mestom. Kaštieľ bol postavený za čias Márie Terézie ako letné cisárske sídlo a centrum kráľovských majetkov Habsburgovcov. Ako veľkolepé, rozsiahle koncipované reprezentačné sídlo, symbolizujúce moc cisárskej rodiny, sa kaštieľ zaraďuje medzi vrcholné architektonické diela na území Slovenska. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
KAŠTIEĽ IVANKA PRI DUNAJI - Grassalkovichovský kaštieľ
Obec listinne doložená v roku 1209 ako terra Ivan sa nachádza asi 14 km severovýchodne od Bratislavy. Kaštieľ je romanticky pôsobiaca stavba v parku s výraznou siluetou. Postavený bol v rokokovom slohu v 3. štvrtine 18.storočia pre rod Grassalkovichovcov. Začiatkom 20.storočia ho noví vlastníci Hunyadyovci dali neogoticko-secesne upraviť. Kaštieľ dnes predstavuje poschodovú budovu s architektonickým riešením vychádzajúcim zo vzorov stredovekej architektúry, z kombinácie románskych a gotických prvkov na fasádach ako napr. arkiere, balkóny, okná, kružby. Polygonálna veľa objektu, ukončená helmicou je secesná. Reprezentačný kaštieľ bol pôvodne obklopený rozsiahlym francúzskym parkom.
KAŠTIEĽ KOPLOTOVCE - Erdödyovský kaštieľ
Pôvodne renesančná pevnosť z roku 1613, z ktorej sa zachovalo opevnenie južnej strany s kamenným portálom a dvomi nárožnými okrúhlymi baštami bola v 2. pol. 18. storočia prebudovaná na kaštieľ v klasicistickom slohu. V nádvorí pevnosti sú dve budovy, jedna má staršie jadro. Jednopodlažná budova s pôdorysom v tvare L má na nádvorných fasádach otvorené stĺporadie z oblých murovaných stĺpov. V miestnostiach rovné stropy. Druhá prízemná budova na nádvorí je staršia, pôvodne stavaná na pôdoryse U.
Prístavbou však dostala tvar obdĺžnikovej klasicistickej stavby, ktorej jedna strana má rad predstavaných toskánskych stĺpov. V miestnostiach rovné stropy, v jednej sa zachovala krížová hrebienková klenba.
KAŠTIEŠ LEFANTOVCE - Elefántyovský kaštieľ
Obec sa nachádza v predhorí Tríbeča, asi 20 km severovýchodne od Nitry. Kaštieľ vznikol v roku 1618 prestavbou rodového sídla Elefántyovcov - stredovekého hradu z 13.storočia. Z hradu ktorý v čase gotiky rozširovali, prebudovávali a opevňovali, na začiatku 17.storočia vyčlenili čas» budov a na ich mieste a s použitím starších konštrukcií vznikla renesančná poschodová štvorkrídlová budova s ústredným nádvorím a nárožnými vežami. Pri barokizácii objektu bolo zbúrané jedno krídlo a vybudované čestné nádvorie. V 1. polovici 19.storočia prebehli romantické úpravy fasád a bol založený anglický park, v ktorom sa zachovalo torzo archeologicky zisteného opevnenia hradu.
KAŠTIEĽ MORAVANY - Kaštieľ Motešických
Pôvodne stredoveký kaštieľ je situovaný na terase nad údolím Váhu. V dobe svojho vzniku sa skladal z dvoch samostatných budov, scelených až renesančnou prestavbou koncom 16. storočia. Touto prestavbou získal kaštieľ zhruba dnešný vzhľad. V 18. st. sa uskutočnili barokové úpravy objektov. Z tohto obdobia pochádza prístavba balkóna nad ústrednou sálou. Pomerne veľké úpravy sa vykonali v 80. rokoch 19. st., keď kaštieľ nadstavali o ďalšie poschodie a reprodukovali aj jeho renesančný stav. Navzájom prepojené budovy kaštieľa uzatvárajú nádvorie. Budovy sú ukončené charakteristickou oblúčkovou atikou. Okolo kaštieľa je anglický park s galériou plastík od umelcov z celého sveta, ktorí tu tvoria v rámci medzinárodných sochárskych sympózií. V kaštieli je dnes Domov slovenských výtvarných umelcov a architektov.
TOPOĽČIANKY kaštieľ - Keglevochovský kaštieľ
Kaštieľ v Topoľčiankach s rozsiahlym prírodno-krajinárskym parkom patrí medzi najkrajšie ukážky staviteľského umenia na našom území. Dnešný objekt vznikol na mieste nížinného opevneného hradu z 15. storočia s mohutnou obytnou vežou, ktorej základy sú pod úrovňou dnešného nádvoria. Renesančnými prestavbami v 16. a 17. storočí vznikla priestranná renesančná stavba, štvorkrídlového nepravidelného pôdorysu s arkádovým nádvorím a s nárožnými baštami, ktoré spolu s opevnením vytvorili mohutnú protitureckú pevnosť. V prvej tretine 19. storočia Keglevichovci odstránili vstupné južné krídlo a nahradili ho novostavbou podľa projektu staviteľ L. Pichla. Vznikla tak poschodová reprezentačná, klasicistická budova s nárožnými rizalitmi a stredným rizalitom zdôrazneným stĺpovým portikom a kupolou. Do tohto krídla umiestnili najreprezentačnejšie priestory, predovšetkým schodište, tanečnú sálu, jedáleň a knižnicu. Miestnosti navzájom prepojili radom salónov s priehľadmi. Po roku 1890 sa stali majiteľmi kaštieľa Habsburgovci, ktorí si tu zriadili letné sídlo. V roku 1918 pripadol kaštieľ štátu a stal sa letným sídlo T. G. Masaryka. Kaštieľ v Topoľčiankach bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
VEĽKÝ BIEL kaštieľ Csákyovský kaštieľ
Monumentálny barokový kaštieľ, jeden z najväčších na Slovensku je situovaný na miernej vyvýšenine na okraji obce. Kaštieľ dal postaviť ostrihomský arcibiskup Imrich Csáky v rokoch 1722 - 1725 podľa projektov viedenského dvorného staviteľa Antona Erharda Martinelliho. V kaštieli boli pôvodné nástenné maľby od talianskeho majstra fresky z Viedne, Gottloba Antonia Galliardiho, ktoré boli zničené za druhej svetovej vojny. Vtedy zanikol aj anglický park. V rokoch 1959-1963 kaštieľ adaptovali podľa projektov Jozefa Moreňa. Dvojposchodová trojkrídlová stavba s nárožnými vežami, štvorcového pôdorysu, ukončenými cibuľovými strieškami. Na čestné nádvorie pôvodne nadväzoval park. Celej šírke priečelia dominuje stredný vyvýšený trojosový rizalit s trojuholníkovým tympanónom. V strede rizalitu polkruhovo ukončený vstup s bosážou. Manzardové okná sú z poslednej prestavby. V interiéri sa v pôvodnom stave zachovala slávnostná sieň na prvom poschodí, kam vedie od vstupného vestibulu slávnostné schodište s kamenným zábradlím. Steny a stropy majú štukovú výzdobu. Štuková výzdoba sa opakuje aj v salónoch a kaplnke.
Úprava: 02.11.2009 | hore
