Príručka pre vlastníka pamiatky

VADEMECUM

vlastníka kultúrnej pamiatky
vlastníka nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme
vlastníka a správcu hnuteľností v sakrálnom objekte

Príručka aj v PDF (864 kB), obal príručky (PDF 269 kB)

Čo je pamiatkový fond Slovenskej republiky?
Prečo chránime pamiatkový fond - čo je predmetom ochrany?

Ako chránime pamiatkový fond - ktoré zákony upravujú jeho ochranu?

Ako postupovať pri obnove nehnuteľnej kultúrnej pamiatky?

Ako postupovať pri úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme?

Ako postupovať pri zámere premiestniť kultúrnu pamiatku?

Ako postupovať pri zámere reštaurovať kultúrnu pamiatku?

Kde je možné získať doplňujúce finančné prostriedky na obnovu kultúrnych pamiatok?

Pomôcka pre vlastníka a správcu hnuteľností v sakrálnom objekte

Čo je pamiatkový fond Slovenskej republiky ?

(1) Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

(2) Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.

(3) Kultúrna pamiatka je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. V prípade archeologického nálezu môže byť kultúrnou pamiatkou aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.

(4) Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

(5) Ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

(6) Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb, spravidla sa našla alebo sa nachádza v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologický nález je vlastníctvom Slovenskej republiky. Správcom archeologického nálezu je Pamiatkový úrad SR. Správcom archeologického nálezu môže byť tiež Archeologický ústav SAV, alebo múzeum zriadené ústredným orgánom štátnej správy, v prípade ak ide o nález nájdený počas nimi vykonávaného archeologického výskumu. Archeologický výskum môže vykonať len oprávnená osoba na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR (ďalej len "ministerstvo"). Pokiaľ sa archeologický nález nájde mimo výskum a nálezca ho najneskôr do dvoch pracovných dní ohlási príslušnému krajskému pamiatkovému úradu, má nálezca nárok na vyplatenie nálezného až do výšky 100 % hodnoty archeologického nálezu, ktorého hodnotu určuje znalecký posudok. Je však zakázané používať detekčné zariadenia ako aj vyzdvihovať archeologické nálezy zistené pomocou detektorov kovov, takéto konanie môže byť posudzované ako trestný čin.

(7) Archeologické nálezisko je topograficky vymedzené územie s odkrytými alebo neodkrytými archeologickými nálezmi v pôvodných nálezových súvislostiach.

(8) Kultúrnu pamiatku alebo pamiatkové územie môže ministerstvo z vlastného podnetu, na podnet Pamiatkového úradu SR alebo inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby navrhnúť na zápis do Zoznamu svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve. V súčasnosti je v Zozname svetového dedičstva päť slovenských lokalít reprezentujúcich kultúrne dedičstvo: Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov a Drevené chrámy slovenskej časti karpatského oblúka.

(9) Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý poskytuje základné údaje pre jeho ochranu na území celej Slovenskej republiky.

(10) Nález je vec pamiatkovej hodnoty, ktorá sa nájde výskumom, pri stavebnej alebo inej činnosti a to v zemi, pod vodou alebo v hmote historickej stavby.

Prečo chránime pamiatkový fond - čo je predmetom ochrany ?

Aj keď si to zväčša neuvedomujeme, kultúrne dedičstvo, pamiatkový fond alebo kultúrne pamiatky sprevádzajú každého z nás a predstavujú pre väčšinu z nás veľmi dôležitú súčasť života. Je potrebné chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo, pretože je dokladom historických koreňov každého národa a každej komunity. Pokiaľ sa zničí väzba na tieto korene, stratí národ či komunita dôkazy svojej historickej kontinuity v čase i v priestore. Preto je ochrana kultúrneho dedičstva deklarovaná ako verejný záujem a je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky ( čl. 44, ods. 2: „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo“).

Zachované zhmotnené dedičstvo po minulých generáciách nám dáva do rúk pomyselnú štafetu od našich predkov, ktorú budeme odovzdávať ďalej našim potomkom. To, čo nebude zničené a bude schopné sprostredkovať autentické, neskreslené informácie o živote, duchovnej, kultúrnej a hospodárskej vyspelosti v minulosti našej spoločnosti, závisí od každého z nás. Aj keď sme z právneho hľadiska často výhradnými vlastníkmi tej-ktorej časti kultúrneho dedičstva, z časového hľadiska ju spravujeme iba prechodnú dobu. Preto máme nielen právnu zodpovednosť, ale aj morálnu povinnosť starať sa o kultúrne pamiatky.

Pamiatkový fond je výberovou skupinou pamiatkových území, hnuteľných a nehnuteľných vecí ako významných dokladov historického vývoja spoločnosti, jej spôsobu života a prostredia od najstarších dôb po súčasnosť. Je prejavom tvorivej práce človeka v rôznych odboroch ľudskej činnosti a pre jeho urbanistické, architektonické, historické, umelecké‚ vedecké a iné hodnoty je potrebné chrániť ho ako pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, kultúrne pamiatky a archeologické nálezy a náleziská. Táto výberová skupina je súčasťou kultúrneho dedičstva, ktoré je súborom všetkých historických a kultúrnych hodnôt vytvorených predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky sú zapísané a evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky, pričom päť lokalít s mimoriadne významnými pamiatkovými hodnotami je zapísaných aj v Zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO.

V našom okolí je mnoho cenných stavieb – hradov, kaštieľov, kostolov, kaplniek, ale i meštianskych domov alebo ľudových chalúp. Medzi pamiatky patria aj priemyselné areály a výrobné objekty, sklady, mosty, vodné nádrže, ale aj ruiny, náhrobné kamene a pomníky, často zabudnuté a prerastené kríkmi. Patria sem aj rôzne iné artefakty a pozostatky činnosti človeka, zistené pri terénnych prácach a pri archeologických výskumoch, taktiež prícestné kaplnky či kríže so skupinou stromov, fontány, parky alebo zemné valy, zaniknuté hradiská, pohrebiská atď. Informáciu o tom, ktoré z nich sú súčasťou pamiatkového fondu je možné získať na Pamiatkovom úrade SR, ktorý vedie ich zoznam.

Základným znakom nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata ako architektonického, stavebného, technického alebo výtvarného diela. Nehnuteľná kultúrna pamiatka je daná svojou hmotovou skladbou a jedinečným riešením usporiadania jednotlivých hmôt a priestorov. Má konkrétne konštrukčné, technické a prípadne aj výtvarné riešenie, ktoré je súčasťou jej hodnôt. K hmotnej podstate pamiatky patria nielen pôvodné murivá, klenby, krov, stropy, podlahy, schodiská, kamenné a iné architektonické, umeleckoremeselné a výtvarné historické detaily, ale aj omietky, maľby a nátery, výplne okien a dverí, zábradlia a ostatné remeselné doplnky - zámky, kľučky, pánty a pod. Súčasťou pamiatkových hodnôt môže byť aj technické vybavenie objektu - vykurovací systém, odvodnenie, výťahy a pod.

K pamiatkovým hodnotám patrí nielen bezprostredné historické prostredie pamiatok. Súčasťou pamiatkového fondu sú aj pamiatkové územia. Ich základným znakom je zachovanosť priestorového a pôdorysného usporiadania t.j. ich urbanisticko-architektonická štruktúra. Ochrana územia s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok je zabezpečovaná formou vyhlásenia pamiatkovej rezervácie, územia s historickým sídelným usporiadaním formou pamiatkovej zóny. Nástrojom na zabezpečenie účinnej ochrany prostredia a okolia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia je ochranné pásmo, pričom ochranné pásmo samo o sebe nemusí vykazovať priame pamiatkové hodnoty.

Základným znakom hnuteľnej kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata výtvarného, umelecko-remeselného alebo technického diela. Estetické hodnoty hnuteľnej pamiatky sú rovnako významné ako jej funkčné využitie. Pri výtvarných dielach dominuje ideová a estetická stránka diela, umelecko-remeselná produkcia zasa spĺňa väčšinou aj úžitkovú funkciu, u technických diel nie je estetické hľadisko podstatné, významnou hodnotou je najmä konštrukčná alebo technologická jedinečnosť a zachovaná funkčnosť. Pamiatkový fond hnuteľných pamiatok obsahuje v prevažnej väčšine cirkevné predmety, tvoriace mobiliár sakrálnych objektov. Sú to napr. obrazy, sochy a reliéfy, predstavujúce náboženské námety, a to buď vo forme samostatných predmetov, alebo ako súčasť oltárov, kazateľníc, organov, lavíc, teda zariadenia objektu. Za osobitne hodnotné možno označiť najmä vzácne zachované súbory, ktoré tvoria slohovo a výrazovo jednotný mobiliár. Do tohto fondu patria aj drobné liturgické predmety, ktoré slúžia priamo pri náboženských obradoch - kalichy, cibóriá, monštrancie, svietniky, krížiky a pod.

Všetky druhy a typy kultúrnych pamiatok, ale aj pamiatkové územia, archeologické nálezy a náleziská vypovedajú o prostredí a dobe svojho vzniku.

Ako chránime pamiatkový fond – ktoré zákony upravujú jeho ochranu ?

Základným právnym predpisom usmerňujúcim činnosť vlastníkov, orgánov a organizácií štátnej správy a samosprávy, ako aj všetkých fyzických a právnických osôb pri nakladaní s pamiatkovým fondom je Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu z 19. decembra 2001 v znení neskorších predpisov (zákon č. 479/2005 a zákon č. 208/2009).

Ochrana pamiatkového fondu sa okrem tohto základného zákona riadi najmä nižšie uvedenými právnymi predpismi Slovenskej republiky:

Vyhláška Ministerstva kultúry SR č.16/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu. ... >>
Ústavný zákon Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 21/1991 Zb. Listina základných ľudských práv a slobôd
Ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky najmä preambula čl. 11, 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 44 ods. 2 a 3, čl. 46 ods. 2 a 3, čl. 51, 67, 123, 127, 152 ods. 4.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
Zákon NR SR 206/2009 Z. z. z 28. apríla 2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 342/1998 Z.z. o odbornej správe zbierkových múzejných predmetov a galerijných zbierkových predmetov
Zákon č. 183/2000 Z.z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej
Zákon NR SR č. 395/2002 o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov
Zákon NR SR č. 216/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.
Zákon 207/2009 Z. z. (o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Vyhláška MV SR č. 628/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov
Vyhláška MV SR č. 242/2007, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MV SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 251/2005 Z. z.
Zákon č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov
Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 479/2005 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ... >>
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, najmä § 127 ods. 1 a 3, § 128, § 135, § 417 a nasl. § 420 až § 423, § 438.
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
Zákon č. 40/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, najmä § 247, § 249, § 257, § 258.
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 159/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
č. 91/2001 Deklarácia Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva
Zákon 100/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice a okolia
Zákon 176/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji územia Bardejov
Európsky dohovor o kultúrnom dedičstve č. 290/1990 Z. z.
Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva č. 344/2001 Z.z.

Úplné znenia predpisov si môžete vyhľadať aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR - časti JASPI - Jednotý automatizovaný systém právnych informácií

Z uvedených právnych predpisov vyplýva pre každého povinnosť starať sa o kultúrne dedičstvo. Právne predpisy pre ochranu a využívanie kultúrnych pamiatok zároveň určujú pre vlastníkov, správcov a užívateľov aj spôsob starostlivosti o kultúrne pamiatky, povinnosť na vlastný náklad sa starať o kultúrne pamiatky, o ich zachovanie, údržbu, chrániť ich pred poškodením, ohrozením či znehodnotením a povinnosť počínať si tak, aby nedošlo k nepriaznivým zmenám stavu kultúrnych pamiatok alebo ich prostredia a k ohrozeniu ich zachovania.

Ochrana pamiatkového fondu je verejným záujmom, preto štát na jej zabezpečenie okrem vyššie uvedených legislatívnych nástrojov uplatňuje aj nástroje inštitucionálne. To znamená, že na uskutočňovanie a ochranu tohto verejného záujmu má zriadené špecializované orgány štátnej správy – Pamiatkový úrad SR (ďalej iba „PÚ SR“) s celoslovenskou pôsobnosťou a krajské pamiatkové úrady (ďalej iba „KPÚ“) v jednotlivých krajských mestách a v niektorých ďalších lokalitách s nadpriemernou sústredenosťou kultúrnych pamiatok alebo pamiatkových území. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu je Ministerstvo kultúry SR a jeho špecializovaná zložka na vykonávanie štátneho pamiatkového dohľadu – Pamiatková inšpekcia.

Ako sa tvorí pamiatkový fond?

Nehnuteľnú alebo hnuteľnú vec s pamiatkovými hodnotami vyhlasuje za kultúrnu pamiatku PÚ SR na základe podkladu KPÚ alebo z vlastného podnetu, a to rozhodnutím v správnom konaní. Účastníkom správneho konania je vlastník predmetnej veci a pri nehnuteľnom objekte aj obec, na území ktorej sa tento objekt nachádza. Pri nehnuteľnej kultúrnej pamiatke môže PÚ SR vyhlásiť rozhodnutím aj jej ochranné pásmo. Pamiatkovú zónu vyhlasuje na základe návrhu PÚ SR rozhodnutím Ministerstvo kultúry SR. Pamiatkovú rezerváciu vyhlasuje na návrh Ministerstva kultúry SR nariadením Vláda Slovenskej republiky.
Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že vec je chránená podľa zákona už od začatia správneho konania, nie až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia.
Pri vzniku nových skutočností znamenajúcich zánik pamiatkových hodnôt, alebo verejnom záujme, môže príslušný orgán, ktorý vyhlásil tú ktorú časť pamiatkového fondu, svoje rozhodnutie zmeniť, alebo aj zrušiť.
Proces vyhlasovania veci za súčasť pamiatkového fondu začína podnetom, ktorý môže podať každá fyzická a právnická osoba, pokračuje jeho odborným posúdením v príslušných komisiách a inštitúciách, spracovaním odborného podkladu a je zavŕšený vydaním rozhodnutia kompetentného úradu. Pri zmene a zrušení vyhlásenia je postup primerane rovnaký. Spôsob tvorby pamiatkového fondu je presne uvedený v § 15 až § 21 pamiatkového zákona.

Ako postupovať pri obnove nehnuteľnej kultúrnej pamiatky ?

ZÁKLADNÉ KROKY VLASTNÍKA KULTÚRNEJ PAMIATKY PRI PLÁNOVANEJ OBNOVE
Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky (resp. ním poverený zástupca) povinný krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) predložiť žiadosť o rozhodnutie k zámeru obnovy. Požiadavka predložiť zámer vopred je formulovaná s úmyslom vylúčiť prípravu takej obnovy, ktorá je nezlučiteľná s ochranou pamiatkových hodnôt. Plánované využitie musí zohľadňovať existujúcu kapacitu pamiatky a rešpektovať jej hodnoty. Vlastník spracováva žiadosť v zmysle § 32 pamiatkového zákona.
Súčasti žiadosti podľa § 32 ods. 3
Zámer obnovy, ktorý obsahuje: · identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, · majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, · plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky (s ohľadom na jej kapacitu a hodnoty!) · uvedenie predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky.
Kroky KPÚ	Kroky vlastníka
1. KPÚ v rozhodnutí o zámere určí podmienky vykonania obnovy, kde uvedie: (KPÚ vedie správne konania a vydáva rozhodnutia v zmysle zákona č.71/1967 o správnom konaní ) - prípustnosť predpokladaných prác z hľadiska záujmov chránených zákonom, - podmienky, za ktorých možno tieto práce pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, - či je možné pripravovať túto obnovu iba na základe osobitných výskumov a inej prípravnej a projektovej dokumentácie.	1.a) Ak vlastník súhlasí s rozhodnutím, môže dať vypracovať prípravnú a projektovú dokumentáciu.
	1.b) Ak vlastník nesúhlasí, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí.
	1.c) Zohľadní pri svojom zámere podmienky určené KPÚ a môže dať vypracovať prípravnú a projektovú dokumentáciu.
2. KPÚ vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej, projektovej a výskumnej dokumentácii. (Projektovú dokumentáciu a každú jej zmenu v priebehu spracovania je vlastník povinný prerokovať s KPÚ.)	2. Zadá spracovanie výskumov a prípravnej a projektovej dokumentácie oprávneným osobám (podľa § 32 ods. 8).
	3. Spracovaný výskum a/alebo každú prípravnú a projektovú dokumentáciu predloží vlastník na vydanie záväzného stanoviska KPÚ.
3. Vo všetkých druhoch ďalšieho konania (stavebné, územné, kolaudačné, o zmene stavby, o odstránení nehnuteľnosti atď.) rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska KPÚ.	4. Na základe rozhodnutia stavebného úradu o projekte vlastník môže začať realizovať obnovu.
	5. Ak vlastník nesúhlasí s rozhodnutím, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí.
4. V priebehu obnovy vykonáva KPÚ štátny pamiatkový dohľad. Zistené nedostatky oznámi stavebnému úradu. Ak ich následkom môže dôjsť k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu hodnôt pamiatky alebo pamiatkového územia, alebo ak ide o rozpor s vydaným rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom, KPÚ rozhodnutím práce na obnove zastaví. (§102 zák. č. 50/1976 Zb., § 32 ods. 13 stavebného zákona).	6. Proti rozhodnutiu o zastavení prác sa vlastník môže odvolať, ale odvolanie nemá odkladný účinok, to znamená, že zastavenie prác sa musí vykonať.
5. Ak dôjde v priebehu prác k nepredvídanému nálezu, ten treba ohlásiť a práce ktoré by mohli nález ohroziť, sa musia zastaviť až do vydania rozhodnutia KPÚ, ktorý rozhodne o postupe do troch pracovných dní od oznámenia nálezu.	7. Po skončení obnovy vlastník odovzdá 1 vyhotovenie dokumentácie realizovanej obnovy do KPÚ.
Poznámka: Podmienky sa týkajú celej nehnuteľnosti vrátane dispozičného riešenia, povrchov stien, klenieb, stropov a podláh, umelecko-remeselných výrobkov a výtvarných prvkov, strešnej krytiny, krovovej konštrukcie atď. – podľa individuálnych pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky. O tom, ktoré súčasti a prvky objektu prípadne nie sú predmetom pamiatkovej ochrany, rozhoduje KPÚ.

Ako postupovať pri úprave nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme ?

ZÁKLADNÉ KROKY VLASTNÍKA NEHNUTEĽNOSTI, KTORÁ NIE JE KULTÚRNOU PAMIATKOU, ALE NACHÁDZA SA V PAMIATKOVOM ÚZEMÍ ALEBO OCHRANNOM PÁSME
Rozhodnutie KPÚ k úprave nehnuteľnosti je povinný vyžiadať si vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme pamiatkového územia alebo kultúrnej pamiatky. K žiadosti o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti. Žiadosť spracováva vlastník v zmysle § 32 pamiatkového zákona.
Súčasti žiadosti podľa § 32 ods.6
Zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje:	údaje o nehnuteľnosti, majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti, špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien.
KPÚ v rozhodnutí určí prípustnosť zámeru a podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme, najmä:
	- zásady objemového členenia, výškového usporiadania, architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti, - či úpravy nehnuteľnosti možno vykonať iba na základe prípravnej a projektovej dokumentácie.
Ďalšie kroky vlastníka sú zhodné s krokmi vlastníka pri obnove nehnuteľnej kultúrnej pamiatky (body č. 1 až 7)
Poznámka: 1. Podmienky vykonania úprav sa týkajú vonkajšieho výrazu nehnuteľnosti a jej pôsobenia v pamiatkovo chránenom prostredí s dôrazom na ochranu, prípadne na rehabilitáciu jeho hodnôt.

Ako postupovať pri zámere premiestniť kultúrnu pamiatku ?

Premiestnenie kultúrnej pamiatky upravuje § 24 pamiatkového zákona. Hnuteľnú aj nehnuteľnú kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť možno premiestniť iba na základe rozhodnutia KPÚ.
Rozhodnutie KPÚ sa nevyžaduje pri dočasnom premiestnení hnuteľnej pamiatky, na ktoré nie je potrebná odborná demontáž (napr. dočasné prenesenie kalicha z farského kostola do filiálneho, dočasné umiestnenie voľne stojacej sochy na oltár a pod.) Vlastník si však musí vyžiadať rozhodnutie KPÚ v prípade dočasného premiestnenia hnuteľnej pamiatky, ktoré si vyžaduje odbornú demontáž (napr. premiestnenie oltára do ateliéru za účelom reštaurovania).
V prípade trvalého premiestnenia hnuteľnej pamiatky z verejne prístupného miesta a v prípade premiestnenia nehnuteľnej pamiatky vyžaduje zákon od KPÚ prerokovanie, resp. vyjadrenie obce.

Rozhodnutie o premiestnení si od KPÚ vyžiada vlastník, resp. jeho oprávnený zástupca.
V žiadosti o premiestnenie kultúrnej pamiatky (ďalej iba „pamiatka“) je potrebné uviesť:

základné údaje o pamiatke;
či ide o dočasné alebo trvalé premiestnenie, v prípade dočasného premiestnenia termín, dokedy má byť pamiatka premiestnená;
či ide o premiestnenie celej pamiatky alebo iba jej súčasti, ak súčasti, tak ktorej;
presný adresný údaj súčasného aj budúceho umiestnenia, pri nehnuteľnej pamiatke vrátane parcelných čísiel; v prípade, že sa pamiatka má premiestniť za účelom reštaurovania do ateliéru, presný adresný údaj ateliéru;
údaje o osobe, ktorá bude za pamiatku v čase jej premiestnenia zodpovedať (reštaurátor, správca objektu, kde bude pamiatka uložená a pod.).

K žiadosti treba priložiť:

doklady potvrdzujúce oprávnenie žiadateľa s pamiatkou nakladať (list vlastníctva, v prípade zastupujúceho žiadateľa splnomocnenie vlastníka; pokiaľ list vlastníctva nie je založený /stáva sa to napr. pri exteriérových sochárskych dielach/, je potrebné priložiť overené čestné vyhlásenie žiadateľa /resp. štatutárneho zástupcu/ o vlastníctve pamiatky a oprávnení s ňou nakladať); v prípade hnuteľných pamiatok, pokiaľ sa vyskytnú nejasnosti alebo pochybnosti o vlastníctve, KPÚ si vyžiada aj doklad o vlastníctve objektu, v ktorom je hnuteľná pamiatka uložená;
pri nehnuteľných pamiatkach kópiu katastrálnej mapy s vyznačením miesta súčasného umiestnenia pamiatky a v prípade premiestnenia v exteriéri aj s vyznačením miesta plánovaného umiestnenia.

Ak vlastník zistí, že z objektívnych dôvodov nie je možné dodržať termín dočasného premiestnenia, že je nutné zmeniť miesto umiestnenia, resp. pri ďalších podobných zmenách je povinný vyžiadať si nové rozhodnutie KPÚ.

Ako postupovať pri zámere reštaurovať kultúrnu pamiatku ?

Reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej častí je osobitným druhom obnovy. Reštaurovaním sa obnovujú spravidla pamiatky výtvarnej alebo umeleckoremeselnej povahy, predmetom reštaurovania však môžu byť napr. aj historické omietky, kamenné architektonické články a pod. O tom, či pôjde o reštaurátorskú obnovu, rozhoduje KPÚ.
Reštaurátorský výskum, reštaurátorskú dokumentáciu a reštaurovanie môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 200/1994 Z. z. § 5 ods. 2 písm. a) – d) o Komore reštaurátorov. ...>> (zoznam týchto osôb aj s ich špecializáciami sa nachádza na stránke komory www.restauro.sk, prípadne na požiadanie ho poskytne aj príslušný KPÚ)
Reštaurovanie môže vlastník pripravovať iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia KPÚ o zámere reštaurovania.
Vlastník je povinný KPÚ predložiť žiadosť o rozhodnutie k zámeru reštaurovať.
Vlastník spracováva žiadosť v zmysle § 33 pamiatkového zákona.
Súčasti žiadosti podľa § 33 ods. 3
Zámer na reštaurovanie, ktorý obsahuje	údaje o kultúrnej pamiatke, údaje o vlastníkovi, vymedzenie reštaurátorského zásahu odôvodnenie reštaurátorského zásahu.
1. KPÚ v rozhodnutí o zámere na reštaurovanie určí: druh reštaurátorskej dokumentácie, rozsah reštaurátorských výskumov, druh a rozsah reštaurátorských prác, podmienky vykonávania reštaurátorských prác.	Kroky vlastníka
	1.a) Ak vlastník súhlasí s rozhodnutím, zadá vykonanie výskumov a spracovanie návrhu odborne spôsobilej osobe
	1b) Ak vlastník nesúhlasí, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí.
	1.c) Zohľadní pri svojom zámere podmienky určené rozhodnutím a môže zadať vykonanie výskumov a spracovanie návrhu odborne spôsobilej osobe
2. Reštaurátorská dokumentácia je súčasťou reštaurovania a spracováva sa v dvoch stupňoch: návrh na reštaurovanie, ktorý obsahuje aj správu z reštaurátorského výskumu; dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác.	2. Spracovaný výskum a prípravnú reštaurátorskú dokumentáciu predloží vlastník na vydanie rozhodnutia KPÚ
3. KPÚ vydáva rozhodnutie o každom stupni reštaurátorskej dokumentácie zvlášť. Po predložení návrhu KPÚ vydá rozhodnutie o návrhu na reštaurovanie.	3.a) Na základe súhlasného rozhodnutia KPÚ k návrhu na reštaurovanie vlastník môže zadať reštaurovanie odborne spôsobilej osobe, reštaurátorovi spĺňajúcemu podmienky podľa § 5 ods.2 zákona č.200/1994 Zb. o Komore reštaurátorov.
	3.b) Ak vlastník nesúhlasí so znením alebo s podmienkami určenými v rozhodnutí, postupuje podľa poučenia v rozhodnutí.
4. V priebehu reštaurovania vykonáva KPÚ štátny pamiatkový dohľad. Jedno vyhotovenie návrhu na reštaurovanie si KPÚ ponecháva na vykonávanie pamiatkového dohľadu. Ak sa zistia nové skutočnosti alebo nedostatky, ktorých následkom môže dôjsť k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu hodnôt pamiatky, KPÚ rozhodnutím dotknuté práce zastaví.	4. Proti rozhodnutiu o zastavení prác sa vlastník môže odvolať, ale odvolanie nemá odkladný účinok, to znamená, že zastavenie prác sa musí vykonať.
5. Ak dôjde v priebehu prác k nepredvídanému nálezu, práce sa musia zastaviť do vydania rozhodnutia KPÚ, ktoré. rozhodne o postupe do troch dní od oznámenia nálezu.	5. V prípade nálezu reštaurátorské práce musí zastaviť zodpovedný reštaurátor a nález oznámiť KPÚ.
	6. Po skončení reštaurovania vlastník je povinný predložiť do 60 dní dokumentáciu vykonaných reštaurátorských prác KPÚ.

Ďalšie usmernenia vyplývajúce z platných právnych predpisov:

Akýkoľvek stupeň projektovej dokumentácie pre obnovu kultúrnej pamiatky môže podľa zákona o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch vykonávať len architekt s oprávnením na vykonávanie odborných činností vo výstavbe v kategórii pozemných stavieb.
Dokumentáciu k reštaurovaniu, t.j. Návrh na reštaurovanie a Dokumentáciu vykonaných reštaurátorských prác spracováva odborne spôsobilý reštaurátor, člen Komory reštaurátorov s príslušnou špecializáciou reštaurovania.
Ďalšie podrobnosti o vykonávaní reštaurátorských prác a reštaurátorskej dokumentácii ustanovuje vykonávacia vyhláška MK SR č. 16/2003 Z.z. k pamiatkovému zákonu.
Charakter a obsah dokumentácie sa okrem toho musí riadiť Metodickými podkladmi k štruktúre a kritériám reštaurátorskej dokumentácie, ktoré prostredníctvom Komory reštaurátorov obdržali všetci jej členovia.

Povinnosti vlastníka pri predaji a kúpe kultúrnej pamiatky

Pri predaji kultúrnej pamiatky musí vlastník rešpektovať predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky
(v zmysle § 23), to znamená, že ak zamýšľa predať kultúrnu pamiatku, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu štátu, zastúpenému ministerstvom (čiže písomne Ministerstvu kultúry SR). Ak štát ponuku prijme, je ministerstvom určená štátna organizácia povinná do 90 dní odo dňa prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom kultúrnej pamiatky kúpnu zmluvu, ak nie je dohodnuté inak. Ak štát ponuku neprijme do 30 dní odo dňa jej doručenia, to znamená, ak vlastník v tejto lehote nedostane odpoveď alebo dostane zamietavú odpoveď predkupné právo zaniká.
Predať kultúrnu pamiatku do zahraničia nie je možné.

Oznamovacia povinnosť:
V zmysle § 28 ods. 2 c) je povinnosťou vlastníka oznámiť zmluvnej strane v prípade prevodu vlastníctva (predaj, darovanie a pod.) že vec, ktorá je predmetom prevodu, je kultúrnou pamiatkou a vzťahuje sa na ňu režim ochrany podľa zákona.
Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný oznámiť KPÚ a obci najneskôr do 30 dní každú uskutočnenú zmenu vlastníctva kultúrnej pamiatky. Aj keď to pamiatkový zákon ako povinnosť priamo neukladá, je vhodné túto zmenu nahlásiť aj PÚ SR Bratislava, oddeleniu Ústredného zoznamu, keďže tam sú kultúrne pamiatky v Ústrednom zozname pamiatkového fondu centrálne evidované.

Ak vzniká pochybnosť, či vec je pamiatkou, je potrebné si túto skutočnosť overiť na PÚSR alebo KPÚ. Pokiaľ nie je vyznačená ťarcha alebo kód ochrany z tohto titulu v liste vlastníctva k nehnuteľnosti, neznamená to automaticky, že nehnuteľnosť nie je kultúrnou pamiatkou, alebo sa nenachádza v chránenom území alebo ochrannom pásme. Je preto vždy vhodné, keď si nadobúdateľ veci overí túto skutočnosť, aby sa predišlo nepotrebným komplikáciám a problémom.

Kde je možné získať doplňujúce finančné prostriedky na obnovu kultúrnych pamiatok ?

Okrem vlastných finančných prostriedkov môže vlastník kultúrnej pamiatky požiadať o príspevky:

A Zo štátneho rozpočtu

z rozpočtu MK SR, prostriedky Štátneho fondu Obnovme si svoj dom, Ministerstvo kultúry SR Bratislava, Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava, www.culture.gov.sk
z rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania, úver na vytvorenie samostatnej bytovej jednotky so samostatným vchodom

B Štrukturálne fondy – Regionálny operačný program

Na obdobie 2007-2013 s tým, že realizácia končí v roku 2015. Na základe výzvy môžu vlastníci žiadať o nenávratné finančné prostriedky. Program garantuje MVaRR-SR a z priorít sa týka pamiatkového fondu Prioritná os č. 3 - Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a Infraštruktúra cestovného ruchu.

Opatrenie č. 3.1. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov

Oprávnené aktivity:

3.1.1 rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia existujúcich pamäťových a fondových inštitúcii (knižnice, múzea a galérie). Objekt nemusí byť nehnuteľná národná kultúrna pamiatka (ďalej len nehnuteľná NKP).
3.1.2 obnova nevyužívaných, resp. nevhodne využívaných stavebných objektov evidovaných v registri NhKP, vo vlastníctve verejného sektora.
3.1.3 cieľ využitia: na kultúrno- spoločenské a osvetové účely v obciach identifikovaných ako tzv. póly rastu (zoznam obcí na www.build.gov.sk a www.nsrr.sk).
3.1.4 revitalizácia priľahlých historických parkov v areáli vyššie uvedených NhNKP.
3.1.5 obstaranie vybavenia vrátane informačno-komunikačné technológie vybavenia.

Opatrenie č. 3.2. Podpora a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu

Oprávnené aktivity:
Opatrenie sa týka iba tých NhKP, ktoré sa využívajú v kultúrno- poznávacom turizme, nachádzajú sa na území stanovenom Novou stratégiou cestovného ruchu SR do roku 2013, sú definované ako územia s medzinárodným a národným významom a ako územia v regióne vyššej kategórie ako príslušný región (pozri www.economy.gov.sk)

Podrobnejšie a aktuálne informácie - www.build.gov.sk a www.strukturalnefondy.sk .

INTERREG IVC - program medzihraničnej spolupráce (jedine na propagáciu kultúrneho dedičstva). V 2. priorite Životné prostredie a prevencia voči rizikám je aj podtéma kultúrne dedičstvo a krajina. Garantom je MH SR, www.economy.gov.sk

Oprávnené aktivity: Výmena skúseností v oblasti ochrany a podpory kultúrneho dedičstva a kultúry, podpora rizík a podpora kultúrnych hodnôt ako potenciál pre ekonomický rozvoj regiónov. Možno organizovať študijné návštevy, spoločné vzdelávania a školenia, výmena zamestnancov, štúdie, správy, analýzy, workshopy, semináre a šírenie informácií.
Oprávnení prijímatelia: verejné orgány a orgány, ktoré sa spravujú verejným právom a sú to orgány zodpovedné za ochranu kultúrneho dedičstva a krajiny.

Operačný program STREDNÁ EURÓPA ( Central Europe )
obdoba INTERREG IVC. Vyžaduje spojenie regiónov, či miest troch krajín. (Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, západná časť Ukrajiny, Slovinsko, Rakúsko, časť východného Nemecka a severného Talianska).
V Priorite č. 4-Zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti miest a regiónov, Intervencia 4.3- Využívanie kultúrnych zdrojov k zvyšovaniu atraktivity miest a regiónov je možnosť čerpať finančné prostriedky. Program garantuje MŽP-SR. www.central2013.eu (v anglickom jazyku), www.enviro.gov.sk, http://www.enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5529
Oprávnené aktivity: Spolupráca medzi krajinami a ich kultúrnymi inštitúciami, študijné návštevy, spoločné školenia, výmena pracovníkov, spoločné štúdie, semináre, workshopy, publikácie...
Oprávnení prijímatelia: partnerstvá národných, regionálnych a lokálnych inštitúcií zapojených krajín a ich oblastí, kultúrne skupiny a nadnárodné organizácie v oblasti kultúry.

Operačný program JUHOVÝCHODNÁ EURÓPA
Garantom projektu je MŽP a zapojené sú v ňom Albánsko, Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Macedónsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko(iba východné regióny), Srbsko a Čierna Hora, Slovensko, Slovinsko, Turecko(iba západné regióny) a Ukrajina(iba západné regióny).

CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA
Sú samostatné programy spolupráce medzi Slovenskom a Českom, Slovenskom a Rakúskom, Slovenskom a Poľskom, Slovenskom a Maďarskom a tiež aj Slovenskom, Maďarskom, Rumunskom a Ukrajinou. Garantom programu je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.

Operačný program cezhraničnej spolupráce SR- ČR 2007- 2013
Prioritná os 1 Podpora sociokultúrneho a hospodárskeho rozvoja cezhraničného regiónu a spolupráce, oblasť podpory 1.5 Rozvoj cezhraničného turizmu umožňuje rekonštrukciu historických, kultúrnych, technických a prírodných objektov v prospech rozvoja turizmu. Gestorom je MVRR-SR

Oprávnené aktivity: investičné náklady na rekonštrukciu historických objektov s cieľom ich turistického či kultúrneho využitia. Je teda možná rekonštrukcia historických, kultúrnych, technických a prírodných objektov v prospech rozvoja turizmu.

Oprávnení prijímatelia: právnické osoby: štát, samospráva a nimi zriadené organizácie, obč. združenia, cirkev a pod.
Podrobnejšie informácie: www.sk-cz.eu

Iné prostriedky, ktoré prideľuje Úrad vlády SR

NÓRSKY FINANČNÝ MECHANIZMUS (NFM)
Úrad vlády SR, Bratislava, Nám. Slobody 1 tel.: 02/5729 5111.
Do roku 2011 sa investuje v prioritnej časti Zachovanie európskeho kultúrneho ....
Oprávnené aktivity: pozri www.eeagrants.sk Doba realizácie : 30. 4. 2011
Prijímatelia: malí a strední podnikatelia (do 250 zamestnancov a majú ročný obrat nepresahujúci 50 miliónov EURO ). Žiadať nemôže samospráva a ani nimi zriadené organizácie!

ŠVAJČIARSKY FINANČNÝ MECHANIZMUS
V 1. programe: Bezpečnosť a stabilita reforiem v podprograme Iniciatívy regionálneho rozvoja v okrajových a znevýhodnených regiónoch umožňuje oprávnený projekt na mobilizáciu potenciálu cestovného ruchu, najmä ekoturistika, športy, kultúrne dedičstvo. Garantom je Úrad vlády-SR. www.sfm.vlada.gov.sk
Oprávnení prijímatelia: predpokladá sa iba štátny a verejný sektor.

C Nadácie a fondy

ktoré v spolupráci s domácimi a zahraničnými prispievateľmi podporujú formou grantov rozvoj v oblasti kultúry, umenia a architektúry, životného prostredia, ale aj rozvoj malého a stredného podnikania. Mnohé veľké firmy týmito aktivitami prostredníctvom zamestnaneckých projektov prispievajú k obnove kultúrneho dedičstva. U každej nadácie a fondu platia vlastné pravidlá a časové harmonogramy, ktoré je potrebné rešpektovať.

T-Mobile Slovensko, a.s. realizuje časť svojich filantropických aktivít prostredníctvom zamestnaneckého grantového programu T-Mobile pomáha.
Nadačný fond Tesco Stores SR, a.s. sa sústreďuje na zlepšovanie kvality života ľudí v mestách s Tesco obchodmi v súlade s Plánom zodpovedného susedstva.
Nadácia VUB, podporuje zachovanie kultúrneho dedičstva prostredníctvom zamestnaneckých grantov a partnerských projektov.
Nadácia Dexia banky Slovensko má okrem iného za cieľ rozvoj, ochranu a zachovanie duchovných a kultúrnych hodnôt.
ČS OB finančná skupina realizuje zamestnanecký grantový program, okrem iného zameraný na svojpomocnú obnovu drobných kultúrnych a prírodných pamiatok

D Možnosti dotácií z rozpočtu samosprávnych krajov

Nitriansky samosprávny kraj – možnosť požiadať o dotácie na základe VZN 3/2008 a VZN 2/2009 http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=3287
Banskobystrický samosprávny kraj – VZN Č. 5/2007 na základe ktorého je možné žiadať o dotáciu http://www.vucbb.sk/ganet/vuc/bb/portal.nsf/pages/707F2046D03EBF57C1256F4300395272
Košický samosprávny kraj – VZN č. 3/2006 o poskytovaní dotácií
Prešovský samosprávny kraj - VZN 5/2005, novelizované
Žilinský samosprávny kraj - http://www.regionzilina.sk/showdoc.do?docid=9220
Trnavský samosprávny kraj - z rozpočtu býva vyčlenený fond na pamiatky a pamätihodnosti
Bratislavský samosprávny kraj - VZN č. 24/2008 http://www.region-bsk.sk/clanok/vzn-bsk-c-24-2008-468395.aspx

E PROGRAM EÚ „KULTÚRA“.

Program „Kultúra“ je programom Európskej únie, v ktorom v rokoch 2007 – 2013 sa uvoľní 400 miliónov eur z rozpočtu únie aj na obnovu kultúrneho dedičstva.
Podmienka je zmluva najmenej troch ( podprogram Projekty spolupráce) alebo šiestich štátov (podprogram Viacročné projekty spolupráce) prostredníctvom organizácii s právnou subjektivitou (aj súkromných), ktoré sú založené na neziskovej báze (múzea, galérie, nadácie...) a pôsobia aj v oblasti kultúry. Súkromné osoby nemôžu žiadať grant.
Finančná podpora nesmie presiahnuť 50 % rozpočtu na projekt a musí byť v rozpätí od 200 000 do 500 000 eur ročne. Na 50 % finančných zdrojov sa okrem žiadateľa môžu podieľať aj organizácie zo zahraničia, s ktorými sa dohodla spolupráca na projekte.

Cieľom projektu musí byť kultúrna aktivita, napr. sprístupnenie objektu verejnosti a pod.
Žiadosti sa podávajú k 1. októbru daného roka. V rámci Slovenska program „Kultúra“ garantuje
http://www.pamiatky.sk/pamiatky/inc/editor/fck
Kultúrny kontaktný bod pre Slovensko, ktorý okrem propagácie programu, poskytuje informácie, pomáha pri spracovaní projektov, má databázu možných zahraničných partnerov a pod.

Divadelný ústav, Jakubovo námestie 12, 813 57 Bratislava
Natália Cehláriková
tel. +421 2 5263 2871
fax +421 2 5263 2873
natalia.cehlarikova@ccp.sk, www.ccp.sk, www.programculture.cz

Vademecum

vlastníka a správcu hnuteľností v sakrálnom objekte na ich ochranu pred odcudzením, poškodením, nelegálnou zmenou vlastníctva a nepovoleným vývozom

Účelom tejto samostatnej časti príručky je informovať o právach a povinnostiach vlastníkov a správcov hodnotných hnuteľností (umelecké diela, umelecko-remeselné a kvalitné remeselné práce), nachádzajúcich sa vo väčšine sakrálnych objektov. Tieto hodnotné hnuteľnosti rozdeľujeme v zásade na dva hlavné druhy – štátom (zákonom) chránené a štátom (zákonom) nechránené. Najcennejšie, a teda štátom chránené sú veci, vyhlásené za národné kultúrne pamiatky a zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Ostatné hodnotné hnuteľnosti sú zahrnuté pod pojem veci kultúrnej hodnoty.

Táto príručka sa zaoberá predovšetkým prvou skupinou a oboznamuje vlastníkov a správcov takýchto hnuteľností, aké práva a povinnosti majú zo zákona. V niektorých častiach sa však dotýka aj skupiny hodnotných hnuteľností, ktoré nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami, ale ktoré chrániť a opatrovať je takisto v záujme nielen spoločenskom, ale aj v záujme samotného vlastníka a správcu.

Pre vlastníkov hnuteľných kultúrnych pamiatok v sakrálnych objektoch rovnako platia všetky usmernenia vo veci práv a povinností vlastníka, obnovy, reštaurovania, premiestnenia, prevodu vlastníctva a oznamovacej povinnosti, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti tejto príručky.

Ďalšie usmernenia

EVIDENCIA

Hnuteľné kultúrne pamiatky sú centrálne evidované na PÚ SR v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. V prvom rade je nevyhnutné, aby vlastník poznal zverený cirkevný mobiliár. Na tento účel je nevyhnutné protokolárne a preukazne prebrať pri zmene správcu hnuteľné vlastníctvo s pamiatkovými hodnotami.
Pri orientácii, ktoré predmety patria do tejto skupiny, je najlepšou pomôckou materiál, ktorý bol odovzdaný v rokoch 1993 až 1995 proti podpisu každému správcovi sakrálneho objektu vtedajším Pamiatkovým ústavom (tzv. Celoplošná fotodokumentácia, realizovaná pamiatkarmi v spolupráci s policajným zborom). Ďalší exemplár tohto materiálu sa nachádza na príslušnom KPÚ. Materiál obsahuje identifikačné listy nielen všetkých hnuteľných kultúrnych pamiatok a ich súčastí, nachádzajúcich sa v objekte, ale tiež hodnotných predmetov, ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a teda nie sú kultúrnymi pamiatkami v zmysle zákona. Každý identifikačný list obsahuje fotografiu predmetu a základné identifikačné údaje.
Tieto identifikačné listy by sa mali nachádzať na každej farnosti. Pokiaľ nie sú k dispozícii (terajší správca ich neprevzal, nenašiel alebo ich nemá k dispozícii z iného dôvodu), ale aj z dôvodu aktualizácie informácií, môže si vlastník (správca) údaje o hnuteľných kultúrnych pamiatkach, ktoré sú v jeho správe, vyžiadať na príslušnom KPÚ, prípadne na PÚ SR (Odbor štátneho informačného systému).

V záujme skvalitňovania odbornej evidencie je vlastník povinný predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na výskumné účely (pamiatkový zákon § 12, ods. 1 b) alebo dokumentačné účely (pamiatkový zákon § 28 ods. 2 d), ktoré realizujú v zásade pracovníci PÚ SR alebo KPÚ.

Dôležité upozornenie: Osoby, ktoré plnia úlohy na úseku ochrany pamiatkového fondu, sú povinné preukázať sa služobným preukazom (pamiatkový zákon § 12, ods. 2 a), ak ide o zamestnancov PÚ SR, KPÚ, Ministerstva kultúry SR alebo Pamiatkovej inšpekcie Ministerstva kultúry SR. Pokiaľ ide o iné spolupracujúce osoby, musia sa preukázať občianskym preukazom a písomným poverením na vykonanie výskumnej alebo dokumentačnej úlohy od orgánu, ktorý ich touto úlohou poveril, t.j. PÚ SR, príslušného KPÚ alebo Ministerstva kultúry SR.

ODCUDZENIE

Je potrebné zaistiť dostatočné technické zabezpečenie jednotlivých objektov, v ktorých sa kultúrne pamiatky a veci múzejnej a galerijnej hodnoty nachádzajú. Vhodné je konzultovať tieto kroky s odborníkom na danú problematiku z Policajného zboru SR.

Vo vlastnom záujme je vhodná aj priebežná kontrola zvereného fondu kultúrnych pamiatok.

Vlámanie do objektu a odcudzenie kultúrnej pamiatky alebo aj inej hodnotnej hnuteľnosti je nevyhnutné okamžite po jeho zistení nahlásiť na príslušnom pracovisku policajného zboru a spísať zápisnicu, pričom je užitočné použiť pre identifikáciu odcudzenej pamiatky jej identifikačný list zo spomínanej Celoplošnej fotodokumentácie. Odcudzenie je nutné bezodkladne oznámiť aj príslušnému KPÚ (pamiatkový zákon, § 28, ods. 3 a).

OHROZENIE, POŠKODENIE

Každé ohrozenie, poškodenie alebo zničenie kultúrnej pamiatky je vlastník povinný bezodkladne oznámiť KPÚ (pamiatkový zákon, § 28, ods. 3, pís. a). V prípade ohrozenia (napr. pri požiari, hrozbe zaplavenia objektu) je vlastník oprávnený premiestniť kultúrnu pamiatku okamžite bez povolenia KPÚ (pamiatkový zákon, § 24, ods. 2), takéto premiestnenie však musí následne oznámiť KPÚ.

V prípade mimoriadnych situácií (mienené sú situácie podľa § 3 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva) je vlastník povinný zabezpečiť hnuteľné kultúrne pamiatky v režime osobitnej ochrany v zmysle krízových plánov v spolupráci s príslušnými útvarmi civilnej ochrany. V prípade potreby je povinný zveriť tieto pamiatky do úschovy a umožniť ich uloženie na vopred určenom mieste (§ 28 ods. 2 písm. g/ pamiatkového zákona).

VÝVOZ

Kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť trvalo vyviezť z územia Slovenskej republiky nie je možné.

Možný je iba jej dočasný vývoz na základe povolenia Ministerstva kultúry SR po predchádzajúcom vyjadrení pamiatkového úradu, najdlhšie na tri roky (najčastejšie ide o dôvod reštaurovania alebo vystavovania). Ministerstvo môže vydanie povolenie viazať na určité podmienky (napr. poistná zmluva).
Žiadosť o dočasný vývoz kultúrnej pamiatky predkladá žiadateľ na predpísanom tlačive (tlačivo je možné získať na stránke ministerstva kultúry http://www.culture.gov.sk/kulturne-dedicstvo/ochrana-pamiatok/formulre alebo priamo na ministerstve, prípadne ho môže vlastníkovi poskytnúť príslušný KPÚ).
Vlastník je povinný vrátenie kultúrnej pamiatky na územie SR bezodkladne oznámiť pamiatkovému úradu, ktorý overí zhodu vrátenej kultúrnej pamiatky s pamiatkou vyvezenou a posúdi jej celkový stav (pamiatkový zákon, § 25, ods. 1-6).

Veci kultúrnej hodnoty ( t.j. predmety, ktoré nie sú vyhlásené za kultúrnu pamiatku a nie sú ani evidovaným zbierkovým predmetom ani knižničným či archívnym dokumentom, ale sú charakterizované kultúrno-historickými hodnotami) možno trvalo vyviezť do zahraničia iba so súhlasom Ministerstva kultúry SR po predchádzajúcom vyjadrení poradného orgánu ministra kultúry SR (Komisia na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim k zahraničiu).
Vlastník, resp. ním splnomocnená osoba žiadajúca o vývoz takejto veci, podáva žiadosť na Ministerstvo kultúry SR, a to najneskôr 30 dní pred uskutočnením vývozu. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive (tlačivo je možné získať na stránke ministerstva kultúry http://www.culture.gov.sk/kulturne-dedicstvo/muzea-a-galerie/formulre alebo priamo na ministerstve kultúry). Súčasťou žiadosti je znalecký posudok o hodnote vyvážaného predmetu.
Všetky náležitosti vývozu predmetov kultúrnej hodnoty upravuje novelizovaný zákon č. 207/2009 Z.z. o podmienkach vývozu predmetu kultúrnej hodnoty.

PRÁVA VLASTNÍKOV

Vlastník kultúrnej pamiatky má možnosť požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky – ak ide o ochranu hnuteľných kultúrnych pamiatok, ide väčšinou o príspevok na reštaurovanie, ale napríklad aj na elektronický zabezpečovací systém.

Vlastník má právo požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci.

Vlastník má právo aj na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou pamiatkového zákona, alebo rozhodnutím podľa tohto zákona. (pamiatkový zákon § 28, ods.1).

Prechod na adresár PÚ SR

Prechod na adresár KPÚ a ORA

Informácie o tom či objekt je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka možno získať na webovej stránke PÚ SR www.pamiatky.sk alebo e-mailom na adrese uzkp@pamiatky.gov.sk

Príručka aj v PDF (864 kB), obal príručky (PDF 269 kB)

Úprava: 11.10.2010 | hore

Hlavné menu:

Aktuality

Bocne menu / sub menu:

Príručka pre vlastníka pamiatky