Vendelín Jankovič

Rozsiahle celoživotné dielo z oblasti slovenskej histórie  a kultúry, radí V.Jankoviča k najvýznamnejším osobnostiam  zakladateľskej generácie pracovníkov pamiatkovej  starostlivosti na Slovensku.

Po absolvovaní štúdia histórie  a slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity  Komenského v Bratislave, v rokoch 1939-1947 pôsobil ako  pracovník v rôznych archívoch na Slovensku. Svoju publikačnú  a bádateľskú činnosť sústredil na obdobie 16.-18.storočia  na Slovensku.

V rokoch 1954-1959 pôsobí ako archivár v Matici  Slovenskej, odkiaľ v roku 1959 prichádza na Slovenský ústav  pamiatkovej starostlivosti a jeho bádateľské úsilie i  vedecká činnosť sa upriamuje na  teóriu  a  metodológiu  pamiatkovej starostlivosti. Od 60-tych rokov spracováva  osudy mestskej society za feudalizmu. Báda aj o stavebnom  vývoji konkrétnych objektov a architektonických súborov  na Slovensku. Publikuje topografiu  historického  jadra  Bratislavy  v  14.-16.storočí  (1972)  a  podieľa  sa  historickými časťami na  Súpise pamiatok na Slovensku  I.-III. Spracováva tiež výberové bibliografie pamiatkovej  literatúry na Slovensku.

Ako vedúci vedecký pracovník a  vedúci  odboru histórie a národno-historických pamiatok  pracoval na ústave až do roku 1983. Odborné výstupy,  štúdie, články  a vedecky  objektívna práca V.Jankoviča  zaraďujú ho medzi najvýznamnejšie osobnosti pamiatkovej  starostlivosti 2.polovice 20.storočia.